Mali sme doma dva papagáje. Žiaľ, pred tromi rokmi mi jeden z nich – samček, zomrel. Bola som z toho veľmi smutná. Napadlo mi, že si dám do izby jeho fotku. O rok neskôr, presne v ten deň, čo môj papagáj zomrel, sa mi stalo niečo čudné. V noci, keď som spala a snívalo sa mi o mojom papagájovi, zobudilo ma pipkanie môjho druhého papagája – samičky, ktorej pred rokom zomrel partner. Strašne sa rozkričala, pritom toto nikdy nerobila. Pozrela som na hodiny, bolo niečo po druhej hodine ráno. Snažila som sa zaspať, ale pri pipkaní môjho papagája to bolo nemožné. Zrazu stíchla. Konečne. Zaspala som veľmi rýchlo. Zobudil ma však veľký rachot, akoby sa rozbilo okno. Zasvietila som, aby som videla, čo sa deje. Pozrela som znovu na hodiny, odvtedy ubehlo len 15 minút. Vtom som si všimla, že fotka s papagájom bola spadnutá na zemi a všade okolo sklo z rámu. V tú noc som už nevedela spať. Prečkala som so strachom do rána, lebo som vedela, že sa deje niečo nevysvetliteľné. Bolo to najdlhšie čakanie v mojom živote. Ráno som všetko povedala mame. Presvedčila ma, že to bola len náhoda, ale ja som zmenila názor. Fotku sme dali zarámovať znova a na ďalší rok v ten istý dátum sa stalo to isté. Teraz už aj mama vie, že to nebola iba náhoda… (anonym)
