Mala som čivavu, volala sa Eunika. Trpela chorobou, ktorá sa nedala vyliečiť, no pravidelne sme chodili k veterinárovi. Raz som sedela v aute a mama nás viezla na injekciu. Eunika mi ležala na nohách. Pozrela som sa z okna na oblohu a videla som oblak, ktorý mi ju pripomínal. Vtedy už takmer nedýchala. Strašne som sa bála, že je to jej koniec. Prišli sme k veterinárovi a ten nám povedal, že ju musia operovať. Musela tam zostať cez noc a ja s mamou sme išli domov. Boli sme pár metrov od domu, keď nám zavolali, že Eunika práve umrela… (Keri)
