Ešte nedávno by som nepovedala, že by som sa dokázala zaľúbiť do chalana na prvý pohľad, ale už som zmenila názor… Prvý deň na strednej bol napínavý. Nový život, noví ľudia, nový svet… Poznala som tam iba dve dievčatá a troch chalanov. Mala som v rukách knihy, lebo sme sa akurát sťahovali. Išli sme do bufetu a zrazu sa spoza dverí vyrútil akýsi chalan a narazil do mňa. Všetky knihy mi spadli na zem. Keď som ich zbierala, poslednú mi podal ten dotyčný. Povedala som, že by nebolo zlé, keby sa pozeral pred seba. On sa na mňa usmial, podal mi knihu a hneď sa stratil… Keď zazvonilo, presunuli sme sa do ďalšej budovy. Keď sme vstúpili do triedy, zbadala som ho tam. Usmiali sme sa na seba a neskôr sme sa dali do reči. Vymenili sme si nicky a o týždeň aj telefónne čísla… Dohodli sme sa, že pôjdeme spolu von a že zoberieme so sebou aj kamarátov. Skočili sme na pizzu, potom na kofolu. Ja som s babami išla na internát a Peťo s kamarátmi domov, keďže boli z Košíc. Celý večer som nad ním rozmýšľala. Vtom mi prišla sms, že či by som išla aj zajtra… Naše vychádzky sa ešte párkrát zopakovali a raz pri rozlúčke ma chytil za ruku a dal mi nádherný bozk. Bola som strašne zmätená a rýchlo som zmizla, no už vo dverách som dostala sms, že ma ľúbi a chce so mnou chodiť! Odvtedy sme spolu. Milujem ho viac ako svoj život a dala by som za neho čokoľvek! (Jene)
