Pre piercing som prišiel o vlasy

0
117

MAREK (16) išiel študovať do Nemecka a tam si nechal urobiť piercing. Keď sa vrátil domov, začali mu nápadne vypadávať vlasy a stal sa skoro holohlavý. Až u lekára sa dozvedel, že na svedomí to nemá len stres, spôsobený zmenou života, ale aj piercing na jazyku…

„Na začiatku prázdnin som sa vrátil domov po roku štúdia v Nemecku. Moji rodičia majú príbuzných v Berlíne a tí sa rozhodli, že mi zaplatia rok v Nemecku na strednej škole, aby som sa naučil jazyk a „okukal sa vo veľkom svete“. Najprv sa mi do toho veľmi nechcelo, lebo mám doma super kamošov, ale tí ma presvedčili, že mať 16 a byť celý rok bez dozoru rodičov je fantastické!

Keď som sa vrátil domov, všetko sa nejako zmenilo. Moja izba sa mi zdala primalá, mesto, v ktorom bývam, tiché a nudné, strava otrasná. Nedokázal som sa stať tým Marekom, ktorým som bol pred odchodom, a jediné, čo som si želal, bolo vrátiť sa naspäť do Nemecka…

Asi dva týždne po návrate domov som našiel po sprchovaní v odtoku chumáč svojich vlasov. Na druhý deň ďalší a po týždni som si radšej dal svoje polodlhé hnedé vlasy ostrihať nakrátko. Vlasy mi však stále vypadávali a mal som ich čoraz redšie…

Rodičia ma teda zaviedli k lekárovi a ten len poznamenal, že to je zrejme zo stresu. Návrat domov po pobyte v cudzej krajine vraj vo mne spôsobil stresovú situáciu, s ktorou sa moje telo vyrovnalo po svojom. Bol som z toho nešťastný a nechcel som si pripustiť, že sa moja hlava začína podobať na hlavu nejakého šesťdesiatročného dedka…

Moji rodičia boli z toho tiež nešťastní, a preto sme išli ešte k inému lekárovi. Ten mi diagnostikoval alopéciu, chorobu imunitného systému, ktorá spôsobuje vypadávanie vlasov. Podľa neho za ňu tiež mohol stres, ale aj – piercing na jazyku, ktorý som si dal spraviť tri mesiace pred návratom! Vraj sa môj organizmus nestihol vyrovnať s kovovou vecičkou v jazyku, keď som ho vystavil stresu zo zmeny prostredia, a začal sa brániť vypadávaním vlasom!

Na alopéciu však neexistuje žiaden liek, takže som si úplne oholil hlavu a na radu doktora som čakal, či nenastane nejaká zmena. Podľa neho totiž bola šanca, že mi vlasy znova začnú rásť, no treba im dať čas.

Našťastie mi na vlasoch nikdy nezáležalo a s oholenou hlavou nevyzerám tak strašne, ako som si spočiatku myslel. Moji kamaráti a rodina ma povzbudzujú a ja som im za to veľmi vďačný. Ľudia na ulici, hlavne staré babky, sa na mňa občas pozerajú ako na trestanca, pretože veľa ľudí v našom meste vyholenú hlavu nemá, ale ja sa snažím na svoje vlasy nemyslieť a dúfam, že čoskoro dorastú. Piercing som si vybral už dávno, takže jediné, čo potrebujem, je trpezlivosť…“ (Marek)

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.