Stalo sa to v jednu noc. So sestrou som pozerala telku, lebo naši rodičia boli na plese. Prišla búrka a vypla sa elektrina. Šla som teda pohľadať sviečky a zápalky. Keď som sa vrátila, sestra v izbe nebola. Kričala som, ale neozývala sa. Bolo mi už do plaču, keď vtom som ju zazrela v kuchyni. S niekým sa tam rozprávala. Hovorila, že mamka odišla na ples. Keď si ma všimla, pozrela sa na mňa a usmiala sa. Potom sa znovu začala s niekým rozprávať. Povedala som jej, že to divadielko je už trápne. Postavila sa a kopla ma do nohy. Šla som za ňou a ona plakala. Povedala mi, že som odohnala babku. Nechápavo som na ňu pozerala. Veď tam nikto nebol! Ale ona trvala na svojom. Ráno sme sa dozvedeli, že v ten večer babka zomrela. Pochopila som, že moje oči nemajú taký dar, ako má moja sestra… (Nikola)
