…o jej začiatkoch
„V škole som bola neviditeľná, dosť hanblivý typ. Ak som niekedy spievala, tak len pred mojou rodinou, nebola som v žiadnej hudobnej triede. Takže keď som bola na prvom kastingu v X Factore a moje vystúpenie sa objavilo v televízii, všetci v mojej škole boli šokovaní, lebo nemali ani tušenia o tom, že spievam.“
…o odchode z Fifth Harmony
„Po odchode zo skupiny mi spadol kameň zo srdca. A z odchodu mám stále skvelý pocit… Milovala som všetky tie rozhodnutia, ktoré som spravila, lebo výsledný produkt ma plne reprezentuje. Je to ako spraviť si vlastnú kávu alebo raňajky. Chutí to lepšie, lebo je to vaše, spravili ste si to sami. A taký mám z toho pocit.“
…o sólo kariére
„Jediná vec, ktorá bola pre mňa ako sólového umelca ťažká, bolo obdobie, keď som nemala žiaden život, lebo som stále pracovala. Vedela som, že potrebujem viac rovnováhy. Pár mesiacov stačilo, aby som vedela, že ma to nerobí lepšou.“
…o písaní vlastných skladieb ešte v čase Fifth Harmony
„Spolu so skúsenosťami, ktoré sme mali s Fifth Harmony v štúdiu, som sa začala extrémne zaujímať o skladanie piesní. Myslím, že to bol nejaký druhý rok v skupine, keď som dostala chuť písať pre iných ľudí. Keď som potom bola vo veku, kedy som vyskúšala prvý bozk, alebo som šla prvýkrát na rande, začala som o tom písať pesničky a nechcela som sa ich vzdať a dať ich niekomu inému, lebo boli o mne. Našla som svoj hlas a s ním som našla vášeň, ktorá vám dáva hlbší význam.“
…o obsedantno-kompulzívnej poruche
„Obsedantno-kompulzívna porucha je zvláštna. Teraz sa na tom už smejem… Každý má iný spôsob, ako zvládať stres. A u mňa je to tak, že keď sa kvôli niečomu skutočne veľmi stresujem, začnem mať znovu a znovu rovnakú myšlienku a nezávisle od toho, že vždy dospejem k nejakému riešeniu, mám pocit, že sa stane niečo zlé, ak na to prestanem myslieť. Keď som zistila, že to mám a vedela som, ako sa toho zbaviť, začala som sa cítiť oveľa lepšie. Teraz to mám oveľa viac pod kontrolou.“
…o introvertnosti
„Pracujem tak veľa, že často veľmi dlho nevidím žiadnych ľudí a potom zabudnem, ako sa k nim správať. A to ma znervózňuje. Preto na seba niekedy musím tlačiť a ísť medzi ľudí, aby som zistila, že to nie je až také strašidelné. Musím však neustále bojovať s tým, aby som nebola taká introvertná, teda uzavretá. Zvyčajne nechcem ísť von a stretnúť sa s niekým, dokonca ani s chlapcom, ktorý sa mi páči! Radšej sa ospravedlním a neprídem. Je to časť mojej osobnosti a aj keď je niekedy ťažké bojovať proti tomu, vždy to stojí za to.“
Foto: Ta-Tp
