Raz, len tak z nudy, sme si s kamoškami povedali, že si vystrelíme z nášho spolužiaka Miša. Už cez vyučko sme mu písali lístočky typu: „Miško, myslím na teba“ a podobne. Cez poslednú prestávku sme mu napísali, že sa s ním jeho ctiteľka chce stretnúť po vyučovaní pred školou. Medzitým sme jedného kamoša obliekli do našich šiat, poslali ho pred školu a my sme sa skryli za kríkmi. Hoci sme tomu neverili, Mišo tam naozaj bol. Keď tam kamoš prišiel, hodil sa mu okolo krku a my sme s obrovským smiechom vybehli spoza kríkov. Chudák Mišo, strašne zahanbený bežal preč! (Maja)
